PDF Tlačiť E-mail

História kraniosakrálnej osteoterapie - CSO

Je v celku krátka a viaže sa k trom mužom. Prvým bol Dr. Adrew Taylor Stills (1828 - 1917), zakladateľ osteopatie. Dr. Stills študoval predovšetkým systém kostry a jeho zmeny pri rôznych chorobách. Odtiaľ pochádza názov osteopatia.

Druhým mužom bol Dr. Wiliem Garner Sutherland (1873 - 1954), bol žiakom Dr. Stillsa a je považovaný za zakladateľa kraniálnej osteopatie. Okolo roku 1900 začal skúmať ľudskú lebku a zistil, že jednotlivé lebečné kosti sú do seba „zahryznuté“ ako detská skladačka a lebečné švy umožňujú jednotlivým častiam lebky pohyb. Tento pohyb označil Dr. Sutherland ako „primárne dýchanie“, alebo kraniálny rytmus a tento pohyb lebky je predmetom skúmania kraniosakrálneho systému. Prečo sakrálneho? Pretože dura mater (tvrdá plena mozgová) doprevádza miechu až ku krížovej kosti, ide teda o súhru systému prepojeného medzi kraniom (lebkou) a sakrom (krížovou kosťou).

Dr. Sutherland vypracoval logický štruktúrovaný biomechanický koncept a skoro zistil, že mikro pohyby lebky sa dajú experimentálne napodobniť a je možné ich cítiť rukami. Niekoľko ďalších nasledujúcich rokov sa učil tento pohyb lebky cítiť a robil priamo na sebe rôzne experimenty pomocou špeciálne vytvorenej prilby, ktorú uťahoval na jednotlivých lebečných kostiach a jeho manželka zapisovala všetky zmeny, ktoré týmto zásahom nastali – zmena ostrosti videnia, strata rovnováhy, ... Na základe týchto experimentov určoval, ako pohyblivosť lebečných kostí pôsobí na jednotlivca a aký význam má pre ľudské telo. Zistil, ktoré pohyby sú normálne a ktoré abnormálne. Dr. Sutherland rozvinul terapiu jemných manipulácií k nastoleniu harmónie v kraniosakrálnom systéme.

Ďalší, kto túto metódu rozvinul, bol americký chirurg John E. Upletger, ktorý jej dal názov kraniosakrálna terapia (CST). Tento systém doplnil teóriou funkcie kraniosakrálneho systému (Likvor model). V roku 1970 si všimol počas operácie krku podivný rytmus na miechovej membráne. Zaznamenal, že tento rytmus je odlišný od dychového a srdcového rytmu. Nikto z jeho kolegov mu nedokázal vysvetliť, čo za rytmus počas operácie pozoroval. O dva korky neskôr Dr. Upledger navštívil seminár, ktorý vysvetľoval Sutherlandove myšlienky a učil niektoré jeho techniky.

V roku 1975 získal Dr. Upletger grant na výskum kraniosakrálneho systému na Michigenskej štátnej univerzite. Na základe výskumu a vlastnej praxe významne túto metódu zdokonalil.